Teoretický základ a nápravný spôsob ortodoncie

Ortodontické ošetrenie používa hlavne rôzne ortodontické zariadenia na úpravu koordinácie medzi kosťami tváre, zubami a maxilofaciálnymi nervami a svalmi, tj medzi hornými a dolnými čeľusťami, medzi hornými a dolnými zubami a medzi zubami a čeľusťami. Abnormálny vzťah medzi nervami a svalmi, ktoré ich spájajú, je konečným cieľom korekcie dosiahnuť rovnováhu, stabilitu a krásu ústneho a čeľustného systému. Korekcia deformácie malokluznej deformity sa spolieha hlavne na použitie prístrojov vo vnútri alebo mimo ústnej dutiny, aby sa na zuby uplatňovala vhodný „biologická sila“, alveolárna kosť a čeľusť, aby spôsobili fyziologický pohyb, čím sa napravila malocklúzia) deformácia.

1. Plasticita čeľuste: čeľusť, najmä alveolárna kosť, je jednou z najaktívnejších častí ľudskej kostry. Rekonštrukcia čeľuste obsahuje dva procesy: proliferácia a absorpcia. Je to dôležitý fyziologický znak čeľuste a základ ortodontickej liečby. Zmena čeľuste počas procesu korekcie je preto hlavne fyziologický proces rovnováhy medzi osteoklastom a osteogenézou.

2. Kompresná odolnosť cementu, za rovnakej ortodontickej sily, často existuje iba absorpcia alveolárnej kosti, ale neexistuje alebo iba malé množstvo absorpcie cementu.

3. Stabilitu prostredia v rámci periodontálneho väzu po dokončení ortodontickej liečby, šírka periodontálneho, spojenie medzi periodontálnym väzivom a alveolárnou kosťou a cementom sa môže obnoviť normálne.